EnglishFrenchGermanItalianPortugueseRussianSlovakSpanish

Prečo kvantová fyzika?

Kvantová fyzika otvorila nový pohľad na vzťahy medzi ľudským duchom a skutočnosťou. Dozvedeli sme sa, že čas vznikal spolu so svetom, že čas vlastne patrí k svetu, a preto pokiaľ neexistoval vesmír, nemohol existovať ani čas. Kvantový svet je plný neurčitostí. Napríklad tzv. Heisenbergov princíp neurčitosti v mikrosvetetvrdí, že nie je možné presne poznať hybnosť a polohu častice súčasne, pretože samo meranie ovplyvňuje výsledok.

Zjednodušene povedané, nie je možné sledovať systém bez toho, aby sme do tohoto sledovania nevstúpili a nespôsobili tak v systéme zmenu. Z vedeckého hľadiska to znamená napríklad to, že pokiaľ sledujeme časticu a pokúšame sa zmerať jej rýchlosť, súčasne strácame prehľad o jej polohe. Ak sa však budeme snažiť vysledovať jej polohu, nebudeme schopní zmerať jej rýchlosť. Obe veličiny nie je možné merať zároveň; môžeme iba jednu sledovať a druhú meniť. V našom každodennom svete dokážeme spraviť dostatočne citlivé merania, ale v kvantových systémoch to tak nie je. Podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti vieme, že v mikrosvete nemôžeme predvídať niektoré javy s istotou, ale iba s určitou pravdepodobnosťou. Aj ľudské vedomie funguje v tejto kvantovej rovine a vytvára tak našu realitu, ktorá potom odráža to, čo prijímame a čomu sme sa naučili veriť. Aj keď zázraky nepatria do oblasti lineárnej fyziky, kvantová fyzika ich naopak predpovedá. Niektorí kvantoví fyzici nazývajú jednotnú teóriu poľa Božou mysľou (Zero Point Energy Field podľa Richarda Bartletta). Všetci sme vraj funkčnou súčasťou tejto Božej mysle, a preto máme prístup k tomu istému univerzálnemu vedomiu. Myslíme si, že žijeme v reálnom svete, ale v skutočnosti žijeme len v určitom frekvenčnom pásme tohto sveta, žijeme v ilúzii. Ilúzia nie je to, čo vidíme, ale to, čo si myslíme, že vidíme.

„Realita je to, na čom sa zhodla väčšina ľudí.“ (Simon Loyd)